COLLABORATION IN BASIC SOCIAL CARE FOR ASYLUM AND REFUGEE APPLICANTS, MALTA
Do projektu jsem se přihlásila, nejen proto, že práce s lidmi mě naplňuje, ale především abych moje zkušenosti a věřím, že i lásku a naději mohla předávat tam, kde je potřeba. Pracovala jsem v organizaci JRS (The Jesuit Refugee Service), která pomáhá s uprchlíky na ostrově Malta. Během své stáže jsem se setkala s poměrně velkou řadou lidí nejen z Afriky, Bangladéše, Íránu, Pákistánu ba dokonce i s rodinou z Venezuely. Mojí náplní byla podpora sociálního odvětví JRS, výučba anglického jazyka, tvorba CV a hledání práce klientům, či praktická pomoc, tam kde zrovna byla potřeba. Součástí JRS byli pracovníci z různých koutů země a velmi mě zahřívalo u srdce vidět jejich odevzdanost a lásku, kterou měli k našim klientům, ale i nově příchozím uprchlíkům, kteří našimi klienty nebyli. Vždy s otevřenou „náručí“ pomáhali hledat východiska a možnosti, jak pomoci. Velmi vděčím svým JRS kolegům, za mnoho rad a schopností, které jsem po jejich boku získala. Kdybych měla vyzdvihnout jednu věc, tak nejvíce se mě dotkla práce 3 pracovníků, kteří před pár lety patřili mezi uprchlíky z Afriky, kteří připluli lodí a hledali na Maltě azyl, a nyní tito lidé pracují pro JRS a pomáhají každý rok několika stovkám uprchlíků mimo jiné pocházejících i ze svých rodných zemí. Bohužel situace na Maltě se začátkem roku 2022 poměrně dost změnila, tamní vláda podepsala jakýsi kontrakt s Libyí ohledně uprchlické krize a migrace. Pro představu ročně na ostrov připlulo přibližně 70 lodí, za rok 2022 Libye vyslala pouze dvě lodě s přibližným množstvím uprchlíků kolem 300. Mezi další smutné rozhodnutí vlády patří takzvaný „Safe country list“ na kterých se nachází seznam zemí světa (především zemí třetího světa), který obsahuje země, které jsou bezpečné a utečenci z daných oblastí nezískají žádný typ ochrany a azylu a po pár letech, ba dokonce i měsících jsou deportováni zpět do své rodné země. Další zajímavostí je, že spoustu lidí bere Maltu pouze jako přestupní stanici, bohužel ale realita je taková, že jakmile připlují na Maltu, odeberou se jim otisky prstů a v žádné jiné EU zemi jim nebude poskytnut ani azyl a ani nebudou moci legálně pracovat. Tyto informace, ale mnozí nevědí a na nalodění v Libyi čekají kolikrát i několik měsíců či let, což v nynější situaci ohledně omezení počtu lodí bude nejspíše mnohonásobně delší doba…
SUMMER CAMP RENOVATING HOMES IN RURAL PORTUGAL
Prvý júlový víkend roku 2022 sa započalo naše dobrodružstvo v Portugalsku. Tejto ceste však predchádzalo množstvo administratívy a tréningu a my sme už pomaly strácali
nádej v úspešnosť tejto cesty. Spočiatku nastalo niekoľko nedorozumení a my sme boli ustavične prekvapení z nových prekážok, ktoré sa nám do cesty stavali. Keďže sme dlho čakali na grant, ktorý sme pri všetkých prípravách i rýchlo minuli, nezohnali sme si letenky a preto sme museli vycestovať do Lisabonu už o deň skôr. Mesto nás očarilo svojou architektúrou a špecifickými obyvateľmi a naša noc v hosteli pripomínala dobrodružstvo z akčných filmov. Prešli sme mestom i jeho krásnymi parkmi a snažili sa rýchlo si zohnať dopravu do miesta výkonu stáže, ktorá nakoniec zabezpečená nebola.
Prvé dni boli pre mňa osobne veľmi ťažké, začleniť sa do kolektívu, ktorý hovoril najmä portugalsky a španielsky. Prespávali sme všetci, 26-ti dobrovoľníci, v jednej miestnosti predelenej kartónovou stenou pre dámy a pánov. Skromné raňajky sme mali zabezpečené priamo v ubytovaní, na obedy sme chodili ako oddelené skupinky do jedálne a večere sme opäť ako jedna skupina mávali v ubytovaní, formou polievky, cestovín či zemiakov s morskými plodmi a občas i pudingom. V rámci voľného času sme hrávali volejbal, pripravovali zaujímavé jedlá pre kolegov, hrali spoločenské hry, či navštívili dedinskú zábavu a blízku pláž. Po čase sa naše vzťahy začali utužovať, ako sme všetci prišli pozitívne naladení a s poslaním pomôcť.
Hlavnou úlohou našej stáže bolo renovovať dom sociálne slabšej rodiny. Traja obyvatelia domu si prešli v živote ťažkými skúškami, ktoré ich dostali do nemilej situácie. Pratali sme, strhávali omietky, maľovali steny, zasádzali okná a snažili sa priniesť dobrú náladu pre túto rodinu.
Boli k nám veľmi milí a po čase sa nám začali otvárať a ku koncu nám i pomáhať s prestavbou. Po dvoch týždňoch bol dom pripravený a ich životy sa obrátili o 180 stupňov. Išlo o veľmi emocionálny a krásny moment, vidieť výsledok našej práce a šťastie v očiach týchto domácich.
Pre mňa najlepším momentom boli samotné chvíle s ostatnými dobrovoľníkmi. Hlavne fakt, že sme sa nesústredili na naše rozdielnosti a snažili sa užiť si spoločné momenty. Každý jeden z nás bol otvorený úprimným rozhovorom, radi sme zisťovali o sebe a o našich krajinách viac a zabávali sa v našej drobnej dobrovoľníckej bubline. Táto skúsenosť jednoznačne patrila k mojim najlepším. Spoznali sme množstvo zaujímavých ľudí, nadviazali nové priateľstvá, zažili kopec zábavy a odniesli si nezabudnuteľné spomienky. S mnohými kolegami sme ostali i v kontakte a dúfame, že sa nám podarí vycestovať aj ďalší rok, už o čosi viac pripravení. Emma Dvorščáková, študentka Fakulty politických vied a medzinárodných vzťahov UMB
Na projekt som sa veľmi tešil nakoľko veľmi rád cestujem, nemal som žiadne očakávania, aby som potom nebol sklamaný. Dopredu som vedel, že budeme pracovať na stavbe
a rekonštruovať domy pre ľudí, ktorí sú v zlej situácii a vedel som aj to, že podmienky, v ktorých budeme pracovať, nebudú zrovna príjemné a tak to nakoniec aj bolo. Koniec-koncov to ale bolo lepšie ako som čakal, takže som si prácu aj užíval, nakoľko to nebolo nič náročné. Jediné čo by som vytkol je pracovný čas, od 8.00 do 18.00 pre dobrovoľníkov, ktorí nie sú zvyknutí na manuálnu prácu to môže byť veľa. No ale večery, ktoré sme strávili všetci spolu, boli super. Mohli sme sa rozprávať, spoznávať a hlavne oddychovať. Pri troške energie sme často hrávali volejbal alebo futbal alebo sa išli len niekde prejsť a vyvetrať si hlavu. Vidieť pravý temperament Španielov a Portugalcov odporúčam každému, keďže sú to asi najsrdečnejší ľudia, ktorých som stretol (teda aspoň tí, ktorí boli so mnou).
Ak by niekto uvažoval nad dobrou vecou a zaujímavým projektom, myslím, že tento projekt bude pre Vás, nakoľko spoznáte super ľudí a užijete si v novej krajine. Jakub Petergáč, študent Fakulty prírodných vied UMB
BASIC CARE FOR REFUGEES AND ASYLUM SEEKERS AT THE BORDER- PATRAS, GREECE
Počas leta 2022 som mala možnosť zúčastniť sa dobrovoľníckeho projektu v gréckom meste Patras, kde som strávila mesiac a pol so skvelým tímom. Hoci Patras je tretie najväčšie mesto Grécka, na prvý pohľad sa nezdá veľmi príťažlivé. No ako povedala jedna členka nášho tímu: "Musíte sa naučiť, ako si ho zamilovať." Spočiatku to bol pre mňa iný svet, autá si tam jazdili a parkovali, ako sa im chcelo, prechody pre chodcov tam zrejme nepoznali, kopa reštaurácií, mačiek, holubov, všade samé grécke písmená, veľa odpadkov, žiadni turisti. Prvýkrát sama v zahraničí, tešila som sa na tento nový zážitok. Postupne som si Patras naozaj zamilovala. V tíme som sa stretla s milými, vtipnými a pracovitými ľuďmi, s ktorými sme pomáhali utečencom a ľuďom v núdzi. Ráno sme chodili do pekární, ktoré boli ochotné darovať jedlo a následne sme pečivo roznášali ľuďom, ktorí ho potrebovali. Rozprávali sme sa s nimi a snažili sme sa im pomôcť s čím potrebovali. Niektorí vedeli po anglicky, s inými sme používali google prekladač alebo sme sa dorozumeli rukami-nohami. Následne sme šli do skladu, kde sme pripravili tašky s oblečením, hygienické krabičky a ďalšie jedlo. Dvakrát do týždňa sme chodievali na trh, kde nám ochotní ľudia darovali ovocie a zeleninu. Cez obednú prestávku sme s tímom diskutovali, spoznávali sa a zažívali veľa zábavy. Každý deň varil niekto iný, a tak som mala možnosť ochutnať skvelú Taliansku, Španielsku či Pakistanskú kuchyňu. Vysvetlila som im síce, čo sú bryndzové halušky, ale pri ich nedôverčivých pohľadoch, som radšej zvolila niečo klasické a urobila hranolky a grilovanú zeleninu, keď prišiel rad na mňa. Keď som mala po obede chvíľku času, plnila som si svoju komunikačnú rolu. Písala som príspevky pre sociálne siete našej dobrovoľníckej organizácie No Name Kitchen, taktiež som vytvárala podcasty, videá, interview atď. Týkali sa ľudí v núdzi, distribúcií, darov a spolupráce s inými neziskovými organizáciami. Distribúcia popoludní zvyčajne trvala o čosi dlhšie, nakoľko sme s utečencami trávili čas, poskytovali im zdravotnú starostlivosť, pomáhali so žiadosťami o azyl. V jeden deň sme kúpili loptu a dokonca sme si niekoľkokrát zahrali futbal. Napriek ťažkej situácii sme sa ich snažili zabaviť.
Navštevovali sme aj ľudí zo Sudánu žijúcich v slumoch a staršiu ženu z Ukrajiny žijúcu v opustenom prístave. Väčšina utečencov v Patrase je však z Afganistanu.
Utiekli kvôli zlej politickej situácii, vojne, obmedzovaní slobody. Keď som počúvala ich príbehy, veľmi som s nimi súcitila a uvedomovala som si viac a viac, že spoločnosť by týchto ľudí mala rešpektovať a mali by sme sa správať ohľaduplne. Mnohí prešli kilometre peši o hlade a smäde, deti stratili svojich rodičov po ceste alebo museli ujsť, lebo Talibn im zabil rodinu a boli v ohrození života. Niektorí komunikovali so svojimi manželkami len prostredníctvom mobilných telefónov, iní si nemohli dovoliť ani to. Naučila som si vážiť si veci, ktoré som predtým brala ako samozrejmosť. Som šťastná, že som týmto ľuďom mohla aspoň trochu pomôcť, že som prispela k podpore rovnosti a spravodlivosti a že som v nich objavila úžasné a odhodlané osobnosti. Počas voľných nedeľných dní som mala možnosť spoznávať grécku históriu, kultúru a prírodu. V gréckych reštauráciách na pobreží mora som si vychutnávala grécky šalát, pita chlieb, objavila som krásne zákutia prírody v Patrase s nádhernými výhľadmi a dokonca sa mi podarilo navštíviť Atény a Olympiu. Počas dní v Grécku som sa naučila samostatnosti a obohatila svoje skúsenosti. Naučila som sa vybaviť a zariadiť veci, brať si príklad zo správania ľudí okolo mňa. Najväčšie výzvy a ťažkosti nastali, keď sme sa museli presťahovať do nového domu pre dobrovoľníkov. Nakoľko náš vedúci nebol prítomný v Grécku, museli sme mnohé veci riešiť samostatne, čo sa mi nepáčilo. Napriek tomu sme zažili úžasné dobrodružstvo a odporúčam aj ostatným vyskúšať si dobrovoľníctvo. Verte mi, je to skvelý zážitok a krásny pocit, že môžete pomáhať. Adriana Krajčiová, študentka Fakulty prírodných vied UMB
HOME FOR ELDERLY - VILLAGE OF SAN JOSÉ OF ALCALAR, PORTUGAL
Pracovala som v domove dôchodcov v malej dedinke na juhu Portugalska, kde som sa s ďalšími piatimi dobrovoľníčkami, ktoré boli zo Španielska a Portugalska starala o dôchodcov. Chodili sme s nimi na prechádzky, hrali rôzne hry, chodili na pláž, piekli koláče, maľovali a skrátka sme sa im venovali. Pracovala som s fyzioterapeutkou, kedy som pomáhala dôchodcom zabezpečiť im viac pohybu, s animátorkami, kedy sme im robili program a pracovala som aj v práčovni, kde som pracovníčkam pomáhala žehliť, skladať a zašívať oblečenie. Tento projekt som si vybrala najmä preto, lebo ako jeden z mála projektov mal byť v angličtine, ale po príchode do Portugalska som zistila, že skoro nikto
nevie po anglicky. Dobrovoľníčiť som sa rozhodla s cieľom pomáhať a učiť sa a neschopnosť porozumieť ich jazyku mi to výrazne sťažila. Napriek tomu som sa snažila z tejto pre mňa nepríjemnej situácie vyťažiť maximum. Budúcim záujemcom by som určite odporučila ovládať portugalčinu alebo španielčinu. Taktiež by som odporučila vycestovať vo dvojici, pretože na človeka, ktorý je sám, toho môže byť psychicky veľa. Tiež sa treba pripraviť na to, že stravu, ktorú dostanete, je rovnaká ako tá, ktorú jedia dôchodcovia, čiže takmer bez chuti a rozvarená a treba sa pripraviť na veľké horúčavy a sucho.
Napriek všetkému som však za túto skúsenosť vďačná, pretože mi pomohla v oblasti sebarozvoja, pomohla mi nájsť moje silné stránky a mala som možnosť byť súčasťou úplne inej komunity a kultúry, ako je tá naša. Tereza Fedoronková, študentka Pedagogickej fakulty UMB.
JUST A CHANGE, PORTUGAL
Som študentkou Filozofickej fakulty UMB, v odbore učiteľstvo a pedagogické vedy a v období od 24. júla do 7. augusta 2022 som absolvovala dobrovoľnícku stáž v organizácii Just a Change v Portugalsku. Táto organizácia sa zaoberá rekonštrukciou domov pre ľudí, ktorí si potrebné zmeny nedokážu zabezpečiť sami. V rámci týchto dvoch týždňov sme sa venovali prerábaniu domu jednej staršej panej so zdravotnými problémami, ktorá v ňom žila sama.
Nebudem klamať, zo začiatku som mala obavy z toho, či budem schopná vykonávať takúto náročnú fyzickú prácu, ako aj z toho, či sa tam budem vedieť s každým dohovoriť po anglicky, no moje obavy netrvali dlho. V skupine s približne 20 ľuďmi sme sa bez problémov rozprávali po anglicky, prípadne mi bolo vždy všetko potrebné prekladané do angličtiny. Takisto som sa s radosťou dozvedela, že som nebola jediná, pre koho to bola prvá dobrovoľnícka skúsenosť, teraz však pevne verím, že nebola posledná.
Som veľmi vďačná za to, že som mala možnosť spoznať množstvo skvelých ľudí so záujmom pomáhať a zároveň som hrdá na to, že aj ja som mohla spraviť
niečo dobré pre niekoho iného. Dva týždne sa zdajú ako krátky čas a verte, že popri práci ten čas prejde ešte rýchlejšie, no aj napriek tomu to bolo dosť na to, aby sme zažili množstvo nezabudnuteľných zážitkov. Aj napriek tomu, že pracovný čas nám veľmi nedovolil objavovať zákutia Portugalska, vďaka skvelému prístupu vedúcich sme mali vždy o zábavu postarané.
Každému, kto možno podobne ako ja váha, či je takáto fyzická práca pre neho vhodná odkazujem, že sa to bezproblémovo dá zvládnuť.
Nehovoriac o tom, že keď uvidíte výsledok toho, čo ste spravili a radosť v tvári človeka, pre ktorého ste to robili, všetko to bude stáť za to. Alena Samsonová, študentka Filozofickej fakulty UMB
NO NAME KITCHEN, PROJECTS WITH MIGRANTS, BASIC CARE FOR REFUGEES AND ASYLUM SEEKERS AT THE BORDER, VELIKA KLADUSA, BOSNIA
Som študentkou vysokej školy, kde študujem odbor ekonomika a manažment podniku. Názov môjho projektu niesol názov Projects with Migrants, BASIC CARE FOR REFUGEES AND ASYLUM SEEKERS ATTHE BORDER. A už pri názve som si bola vedomá toho, že tento projekt mi prinesie do môjho života niečo nove. Ale na úvod by som určite rada zhrnula môj príchod, ktorý bol komplikovaný z toho dôvodu, že neboli k dispozícii skoro žiadne autobusy alebo vlaky na moju lokalitu. Problém sme samozrejme, ako tým vyriešilia po príchode na ubytovňu ma privítali s úsmevom na tvári a všetky starosti v danom momente upadli. Ohľadom ubytovania som očakávala niečo iné, boli sme ubytovaní v nedokončenom dome.Na ďalší deň po mojom príchode sa začala moja dobrovoľnícka práca. Všetci sme boli po tímoch a každý deň sme vykonávali inú prácu. Mojou prvou úlohou bolo stretnúť sa s migrantmi komunikovať s nimi a poskytnúť všetko potrebné čo treba. Zameriavali sme sa hlavne na oblečenie a po prípade sme poskytovali aj kuchynské súpravy samozrejme aj stany a v niektorých prípadoch sme migrantom aj prali ich oblečenia
Niektoré dni prebiehali v pokoji ale nastali aj situácie kedy sme museli pracovať aj viac ako 10 hodín z dôvodu deportácie migrantov. Okrem tejto práce som mala aj logistickúHoroszova2 pozíciu, kde som sa starala o bezpečnosť tímu, ale aj o bezpečnosť áut a príchody a odchody nových ľudí. Z pohľadu logistickej pozície si myslím si, že je toho veľa čo by táto organizácia mala zmeniť. Hlavne z mojej stránky si myslím, že by bolo úžasné zamerať sa na našu bezpečnosť a aj aby organizácia mala lepší systém pri komunikácii s nami.Nastali prípady, kedy sme museli nutne opraviť auto a každý organizátor nám povedal niečo iné a nevedeli sme sa niekedy zorientovať resp., ako postupovať ďalej. Podľa môjho názoru každý z nás sa môže rozhodnúť pre imigráciu z rôznych dôvodov, ako sú pracovné príležitosti, spojenie s rodinou alebo únik pred násilným konfliktom.
Podľa mňa migranti tiež zlepšujú ekonomický rozvoj a produktivitu vo svojich krajinách. Zatiaľ čo môžeme vidieť v správach to, ako sa stále zameriavajú na počet príchodov, návratov a deportácií, je samozrejme dôležité si pamätať na ľudské tváre a na ich príbehy a takéto skúsenosti môžu veľa zmeniť na človeku..
Skúsenosť by som zhrnula, ako veľmi prínosnú. Budúcim študentkám a študentom určite odporúčam vycestovať a spoznať svet okolo nás, no veľkou nevýhodou je spôsob dopravy na danú lokalitu, ale keď máme silnú motiváciu a vieru verím tomu, že žiadne prekážky nám nezabránia v našich cieľoch. Okrem našej práce sme samozrejme zažili spolu aj neopakovateľné zážitky.
Ďakujem za skúsenosť! Alexandra Horoszová, študentka Ekonomická fakulta UMB.